Zdrojom našich depresií častokrát býva naše nafúknuté „ja“. Dôvera vo vlastné sily, predsavzatie nepadnúť. Toto často zažívajú tí, ktorí žijú intenzívnym náboženským životom. Preto musíme v našom duchovnom živote prejsť „tmavou nocou“, aby sme pochopili, že na seba sa nemôžme spoľahnúť. Tmavá noc je Božia milosť - hoci sme úplne na dne, Boha lepšie poznávame. (Marián Holbay)

Duša, ktorá sa obáva toho, aby sa nestratila, sa nestratí. Duša, ktorá bojuje, hľadiac na Boha, bude spievať pieseň víťazstva, hymnus triumfu. (páter Pio)

Ak sa cítiš malátny a slabý, hľadaj, za čo by si mohol ďakovať a ďakuj. Vďačnosť ťa bude chrániť pred malomyseľnosťou a zahorknutím. (Anselm Grün)

Je zvláštne, že práve na knísajúcich sa lodiach učil Ježiš svojich žiakov, aby sa nebáli.
(Slavomír Kontúr)

Najlepším liekom proti strachu je modlitba. Keď sa naučíš hovoriť s Najvyšším, so všetkými vysokopostavenými to už pôjde ľahko. (Pavel Kosorin)

Boh pracuje cez našu odvahu, diabol cez náš strach. (Pavel Kosorin)

Dnes nebudem mať strach. Zvlášť nebudem mať strach radovať sa zo všetkého, čo je krásne, a veriť v dobrotu. (Ján XXIII.)

Nie odvaha bez strachu, nie hrdinstvo bez úzkosti sú údelom človeka, ale strach a úzkosť, prežívané do hĺbky, prenikajúce naskrze ľudské srdce, a jednako trpezlivo premáhané odvahou a neraz hrdinstvom, sú osudom človeka. Tomu ma vlastne učí Olivový vrch. Preto sa modlím: „Svoju ľudskú prirodzenosť si nám ukázal tej noci, keď preniknutý strachom si bol v agónii a modlil si sa k Otcovi, ktorý je na nebesiach – osloboď ma od tajomnej strely a od strachu noci...” (Roman Rogowski)

Doteraz som mal pevnú pôdu pod nohami, „mám život vo svojich rukách“, hovoril som si. Ale teraz mi preteká pomedzi prsty. Zdá sa mi, že padám... Kam? Bože môj, do akej priepasti? Pýtam sa Ťa... Drž ma Ty sám vo svojich rukách! Buď mi oporou, dodávaj mi istotu! Nes ma, pretože Tebe dôverujem, Bože môj! (Knut Wenzel Backe)

Úzkosti sa nikto nevyhne. Ani ten, kto si myslí, že mu jeho sebavedomie a zdravý rozum pomôže nad ňu sa povzniesť. Aspoň raz za život postihne strach každého – niekedy náhle, niekedy nepozorovane, ťažko rozoznateľne. Úzkosť však patrí k utrpeniu človeka. Nieto nikoho, kto by žil úplne bez strachu celý svoj život. (Adalbert Ludwig Balling)

Kto sa nikdy nerozhodol prebádať úzkosť, aby s ňou mohol žiť, predstiera niečo sebe i ostatným. Iba ak...by patril k tým nemnohým, ktorí, nesení dôverou v Boha, žijú ako svätci.
(Adalbert Ludwig Balling)

Neboj sa toho, kto pochybuje, ale pochybuj o tom, kto hovorí, že sa nebojí. (Erich Fried)

Za strach sa nemusíme hanbiť. Čestne si ho priznajme, je to všeobecne ľudský stav. Nebojme sa strachu! Kto ho potláča, uteká do sveta fantázie. Práve potláčaním strachu si poškodíme – môžeme si privodiť duševnú alebo telesnú chorobu. Ak sa úzkosť nezvrhne v chorobný stav, povzbudzuje nás, aby sme sa postavili tvárou v tvár životu a pokúsili sa ho zvládnuť.
(Georg Moser)

Veriaci človek znáša svoju úzkosť, pretože prežil, že ho drží a chráni hlboké tajomstvo. Za ohrozeným ľudským životom nestojí slepý osud, žiadna nevyspytateľná ľubovôľa, ale dobrotivá Božia moc. (Georg Moser)

Ak ochoriem, nech Bohu slúži moja choroba. Ak budem neistý, nech mu slúži moja neistota. On nič nerobí zbytočne. Môže mi odňať priateľov, môže ma uvrhnúť medzi cudzincov, môže dopustiť, že sa budem cítiť biedne, že môj duch bude na dne, že nebudem mať ani tušenia o budúcnosti. V tom všetkom je však stále so mnou. (Henry Newman)

Ako môžeš čítať evanjelium, a predsa mať strach? Je mi to nepochopiteľné. Predčítaj svojim nervom evanjelium, oni sa tak predsa musia  ukľudniť a celá tvoja bytosť sa bude radovať!
(Franz Marc)

Všetko, čo ťa momentálne trápi, má väčšiu alebo menšiu dôležitosť. Dôležité je však len to, aby si bol šťastný, aby si dosiahol večnú spásu. (Josemaría Escrivá)

Ježiš nezaručuje na vrchu Tábor trvalý pobyt. Môže nás so sebou vyviesť až tak vysoko, že nebudeme cítiť ťarchu každodenného života. Môže nám darovať chvíľky nesmierneho šťastia, oslňujúceho jasu. Ale potom nás môže vyzvať, aby sme s ním strávili nekonečné noci úzkosti, tmy, keď sa nás zmocňuje malomyseľnosť, pocit zbytočnosti. Keď sa nám zdá, že sme hrobármi úžasných nádejí, spálených mrazom tvrdej reality. (Alessandro Pronzato)

Slzy tiekli a ja som ich nechal voľne tiecť tak, ako prichádzali. Urobil som si z nich vankúš pre svoje srdce. Potom na nich odpočívalo. (sv. Augustín)

Ježiš prichádza na úsvite tvojho šedivého rána a oslovuje ťa, aby tvoj život nebol dnes márny, aby sa ti dnes darilo, aby tvoj život nesmeroval do prázdna a aby bol zdravý a plný.
(Anselm Grün)

Hovorí sa, že priemerný človek využíva iba desať percent svojich schopností. Ostatných deväťdesiat percent je pochovaných v priepasti strachu. (John Powell)

Ak by sa Boh stal majákom do nocí našich dní, nepoznali by sme slovo nuda. Nie: on dokáže brieždením ozdobiť každé smutné ráno. (Chiara Lubichová)